Všetky malokarpatské vrcholy nad 600 metrov za jeden deň (98km/4.600m).
Prvý ranný autobus z Nív a posledný nočný príbeh vysypaný na nástupišti na zemi. Okuliare, kľúče, úhľadne uložené vyčistené čierne kožené dámske a pánske topánky bez majiteľa, tak ako pred vstupom do domu by ste ich dali, porozhadzované vytrhnuté články z pochybných plátkov o Zemi, ktorá sa točiť prestala, iluminátoroch a chemtrails. Neďaleko vrchol tejto tvorby časopis Zjem aj vlek na nástupišti ležiaci. Nikde nikto. Ticho prerušuje len zametací stroj. Zvláštne miesto, zvláštny príbeh. Vysoké čierne okná luxusných novostavieb okolo odpovede nedávajú. O chvíľu bude tento príbeh len minulosťou v špine z ciest v útrobách stroja. Prázdny autobus nás z prázdneho miesta odváža. Najvyšší čas.
Po úspešnom zimnom prechode všetkých karpatských vrcholov nad 700 metrov so Sekom na lyžiach za jeden deň bolo zopakovanie si tejto veľkej nádhery v malých kopcoch len otázkou času. Tentoraz s Andrejom a v rozšírenej verzii o všetky kopce nad 600 metrov. Spolu 32 kopcov malokarpatských, takmer polovica bez turistického značenia. Bez podpory, len s tým čo si na chrbte odnesieš a v bufete na Pezinskej babe ráno o ôsmej kúpiš. Tak ako to máme radi.
Limbach, mekka malokarpatského vinárstva ráno o šiestej nám toho moc neponúka, aj tak máme iné ciele. Medveďou dolinou cez Malý Javorník pozdraviť na Somára tam hore kamaráta Vlada. Už tu som zistil, že bola pekná somarina si myslieť, že v Malých Karpatoch všetko poznám. Nepoznám. Gašparová, Krížnica, Mešťanková a jej bukové panstvo. Kopčeky hlavným hrebeňom a ľuďmi opustené. Prvý krát z nich na svet pozerám. Krása. Veľká Homoľa, Vysoká, Vápenná, povinná jazda víkendových turistov a dnes aj naša, treba pobehnúť.
Občasné náhodné stretnutia kamarátov čo si dlho nevidel. Chodníky, čo poznáš ako svoje boty a ich tajomné odbočky, ktoré si pre soľ v očiach predtým nikdy nevšimneš. Sneh s dažďom a zuby drkotajúce. Západ slnka pred Klokočom nás opustených v lese necháva. Lavička na Starom Plášti a pod nami Doľany, Dolné a Horné Orešany, Lošonec a Smolenice. Krásny kopec. Magické miesta bez chodníka, magické príhody, magické poblúdenia. Polámané po zotmení. Magická hlbočina. Locus a ani mapy.cz nás neochránia pred zážitkom z totálnej straty orientácie. Na 80 kilometri si spomeniem na ranné nástupište. Svetlo Jankinej čelovky z Čiernej skaly je našim majákom, úplne iným smerom ako sme čakali. Smejeme sa, asi by sme sa na tom nástupišti na Polámanom motali doteraz. Janka vďaka.
Záruby so svojou Havranicou na záver a aj smutno nám ostalo, že koniec už je. Že vraj v najlepšom treba skončiť. Nemyslím si. Málo mi bolo.
Veselo a krásne v tých Malých Karpatoch nám veru je. Andrej parádne bolo, ďakujem.
Limbach, Malý Javorník, Somár, Konské hlavy, Gašparová, Čmeľok, Prostredný vrch, Krížnica, Javorina, Čertov kopec, Mešťanková, Skalnatá, Kamenný vrch, Čierna skala, Kamenná brána, Veľká Homola, Malá Homola, Tri kopce, Gajdoš, Vysoká, Taricove skaly, Horný vrch, Geldek, Jelenec, Vápenná, Klokoč, Starý plášť, Polámané, Čierna skala, Veterlín, Čelo, Záruby, Havranica, Plavecký Mikuláš.
98 kilometrov ďaleko a 4.600 metrov vysoko.
