Na Sekovom narodeninovom žúre. Je ráno a mám pred očami hmlu. Sucho v ústach, pil by som ale nemám čo. Stále mám pocit, že sa motám dookola. Chvíľu spotený, chvíľu mi je zima. Som indián. Dokonca mám na krátky okamih pocit, že som v rakete. Som tu doma a nič tu nepoznám. Uff je tu aj Janko Piroščák, treba makať. Žúr ako sa patrí.
Nie nebola to opica. Devínska Kobyla behom krížom krážom 46 km ďaleko a 2.200 m vysoko. Ani raz po tom istom chodníku.
Viditeľné treťohory, nádherné miesta s veľkou históriou, základy rímskej stavby, kaverny z čias Františka Jozefa, hranice smutného Slovenského štátu s Nemeckom, raketová základňa z čias studenej vojny, vinohrady čo dávne hrdlá našich predkov vlažili, ríbezľové sady, indiánske a trampské osady, opustené lomy brušká prstov lezcom driapajúce, kaňon potoka prvého na Slovensku do Dunaja vlievajúceho sa, chodníčky dávno neprešliapané. Úspešné devínske developerské sny aj stroje kameň drviace. Dunaj so svojimi plážami, ktorému nikdy nepovieš nie. Morava tíško s ním splývajúca. Magická hora. DEVÍNSKA KOBYLA. Veľké tajomstvá ukrýva.
Žúr končí. Nie v bývalej turistickej chate na vrchole, z ktorej sú len základy. Na Devínskom hrade kde ríbezlák s Cyrilom a Metodom nechutil nikdy lepšie ako na Sekove narodky. Všetko najlepšie kamarát! Krásne si to vymyslel. Takto tie kopce objímal Sekinko.
